Časté otázky k fotovoltaike

Výkon panelov sa udáva vo Wp, čo je špičkový výkon. Tento nominálny údaj znamená, koľko elektrickej energie fotovoltaické panely vyprodukujú pri štandardných testovacích podmienkach – intenzite dopadajúceho žiarenia 1 000 W/m² a teplote okolia 25 °C.

  • Fotovoltické panely vyprodukujú v našich podmienkach za rok na 1 kWp výkonu zväčša okolo 1 100 kWh (môžete si vyskúšať PVGIS 5 pre vašu lokalitu a strechu). Teda napríklad panely s výkonom 3 kWp ročne vyprodukujú zhruba 3 300 kWh (mierne sa to môže líšiť v závislosti na lokalite, orientácii a sklone panelov).

Priemerná cena elektriny na Slovensku pre domácnosti bola v roku 2019 vo výške 0,1577 €/kWh (podľa Eurostatu), pre rok 2020 bol oznámený nárast cez 5 %. Povedzme že v roku 2020 bude cena elektriny pre domácnosti na úrovni okolo 0,165 €/kWh.

  • Fotovoltaická elektráreň s výkonom 2,8 kWp vyprodukuje ročne elektrinu v hodnote niečo cez 500 € (a taká by bola tiež teoretická maximálna úspora na elektrine).

  • Cena kompletnej fotovoltaickej elektrárne v ekonomickom variante bez akumulácie v batériách s montážou a pripojením do siete je po odrátaní dotácie 2 470 €.

  • Hypoteticky, ak by u nás fungoval net-metering, fotovoltaika by sa vedela vrátiť do 5 rokov. Pritom cena elektriny bude (pravdepodobne) v budúcnosti iba rásť. A to pri životnosti systému prinajmenšom 20 rokov. Znelo by to ako dobrá investícia?

    Net-metering pritom nie je žiadny teoretický koncept, v mnohých krajinách je zavedený. U nás nie. Totiž tí, ktorí o tom rozhodujú (vláda, parlament) síce „akože“ podporujú obnoviteľné zdroje, ale len odtiaľ-potiaľ. Stále dávajú prednosť záujmom veľkých energetických spoločností. Napríklad radšej podporia ťažbu hnedého uhlia (na ktorú ročne idú väčšie dotácie ako na celý program Zelená domácnostiam I a II za 8 rokov).

    Ak by skutočne chceli dosiahnuť ciele v oblasti produkcie energie z obnoviteľných zdrojov (ku ktorým sa Slovensko zaviazalo), net-metering by to posunul na úplne inú úroveň, technicky ani ekonomicky to tiež nie je nič zložité a drahé – ani dotácie by nebolo treba. Vývoj a trendy v energetike však smerujú k smart grid, kde je net-metering priam žiadúci. A donekonečna tomu odolávať nebude vedieť žiadna vláda. Nielen na Slovensku.

  • Späť do reality. V skutočnosti je veľmi problematické dosiahnuť 100 % využitie vyprodukovanej elektriny (máme však zopár realizácií kde sa tomu blížime). Skutočná úspora bude preto takmer vždy nižšia a teda aj návratnosť o to dlhšia. Preto je dôležité, aby ste vyrobenú elektrinu vedeli aj rovno spotrebovať. A to hlavne v období apríl až september, cez deň. Na druhej strane, nikto dnes nevie, aká bude cena elektriny za 5 – 10 rokov, zdá sa však pravdepodobnejšie, že ceny energií budú rásť ako stagnovať alebo klesať.

Pre lepšiu predstavu a orientáciu sú v tabuľke nižšie uvedené priemerné ročné produkcie fotovoltaických zostáv s rôznymi výkonmi, úspory, ktoré je možné dosiahnuť pri určitom využití (teda spotrebovaní) vyprodukovanej elektriny, a orientačné ceny za dané zostavy po odrátaní dotácie.

 
 
 

  • 100 % využitie
  • 80 % využitie
  • 60 % využitie
  • Hypotetická návratnosť*
  •  
    2,24 kWp
     

    • 405 €
    • 325 €
    • 240 €
  • 5,5
    roku
  •  
    2,52 kWp
     

    • 460 €
    • 370 €
    • 280 €
  • 5,0
    rokov
  •  
    2,80 kWp
     

    • 510 €
    • 410 €
    • 305 €
  • 4,8
    roku
  •  
    3,36 kWp
     

    • 610 €
    • 490 €
    • 365 €
  • 5,0
    rokov
  • * Hypotetická (najkratšia) návratnosť pri 100% využití produkcie fotovoltaiky a pri nezmenenej cene elektriny v budúcnosti. Jednoduchý prepočet cena fotovoltaiky/ročná úspora.

    Výkon fotovoltaických panelov sa uvádza vo Wp, čo je (špičkový) výkon, ktorý panel generuje pri štandardných testovacích podmienkach (slnečné žiarenie s intenzitou 1 000 W/m² a teplota okolia 25 °C). Výkon celého poľa fotovoltaických panelov sa udáva tiež vo Wp, častejšie v kWp. Špičkový výkon neznamená maximálny výkon, v skutočnosti za určitých podmienok (chladno a jasno) to môže byť aj viac.

    Reálne však dosahuje fotovoltaika svoj špičkový výkon aj v prípade pekných dní len na pomerne krátky čas okolo poludnia, je to však základné východisko na jej dimenzovanie. Orientačne vyprodukuje fotovoltaika v sezóne (apríl/máj až september) denne priemerne 5 – 6 násobok jej špičkového výkonu. Teda ako keby panely produkovali 5 – 6 hodín denne na plný výkon. Pri 3 kWp je denná produkcia v lete cca. 15 – 20 kWh.

    Fotovoltický systém by mal byť dimenzovaný a riešený tak, aby sa maximum vyprodukovanej elektrickej energie spotrebovalo na mieste, za prípadné spätné dodávky do siete rozumne nič nezískate (ďalší bod). Vo všeobecnosti sa odporúča, aby bola ročná produkcia fotovoltiky podľa charakteru spotreby elektrickej energie a prípadnej akumulácie v batériách na úrovni 1/3 až 1/2 celoročnej spotreby. Tú môžete najľahšie zistiť z faktúry za dodávku elektriny. Takto je možné dosiahnuť rozumnú úroveň využitia elektriny vygenerovanej panelmi a minimalizovať nevyužité prebytky.

    Pri dimenzovaní kapacity batérií sa vychádza z dennej priemernej produkcie fotovoltaiky. Kapacita batérií by mala byť podobne v rozsahu 1/3 až 1/2 dennej produkcie. V prípade fotovoltaiky s výkonom 3 kWp teda optimálne v rozmedzí 5 – 8 kWh využiteľnej kapacity.

    Tieto odporúčania sú orientačné, optimálny výkon závisí od toho, na čo všetko budete fotovoltaiku používať alebo viete použiť. V prípade riešenia s využitím prebytkov na ohrev vody je možné zvoliť aj vyšší výkon.

    Rozmery „štandardných“ fotovoltaických panelov sú 1,65 x 1 m (v x š), pričom výkon takéhoto panelu je dnes pri polykryštalických paneloch priemerne okolo 300 Wp. Teda výkon na m² hrubej (obrysovej) plochy panelov je v súčasnosti približne 180 Wp. Takže napríklad na 3 kWp je potrebných necelých 17 m² plochy panelov.

    Ďalej by mala byť plocha strechy na umiestnenie panelov orientovaná ideálne medzi juhovýchodom a juhozápadom, bez tienenia, aj čiastkového v priebehu dňa, a to napríklad komínmi, vikermi, okolitými stromami a pod., pretože to v určitej miere negatívne ovplyvňuje produkciu elektriny panelmi.

    Rozmiestnenie panelov na streche je potom už na zvážení priestorových možností aj konečného vzhľadu strechy po inštalácii panelov. Na trhu sú dnes už aj panely s väčšími rozmermi (a tým aj vyšším výkonom na panel), pre problematickejšie strechy je možné využiť aj takéto panely.

    Potreba pomerne veľkej plochy strechy (čo býva problémom najmä pri členitých strechách) na umiestnenie panelov môže byť pri fotovoltike niekedy nevýhodou, v porovnaní napríklad s vyžadovanou plochu kolektorov používaných na ohrev vody, kde stačí plocha 3 – 4 x menšia.

    Krátka a rýchla odpoveď – pri využití dotácie žiaľ nie. Za akúkoľvek elektrinu dodávanú do siete z fotovoltaiky, na ktorú bola poskytnutá dotácia, nedostanete nič, dodávate ju zadarmo.

    Na vysvetlenie a pre presnosť, podľa §4a ods. 8 zákona 309/2009 Zb. o podpore obnoviteľných zdrojov energie výrobca elektriny z malého zdroja stráca právo na podporu výkupom elektriny, ak mu bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu (teda aj dotácia z projektu Zelená domácnostiam).

    A čo ak by sa nevyužila dotácia, za koľko je možné elektrinu „predávať“ do siete? Nuž, táto výkupná cena bola v roku 2019 veľmi nízka – presne 0,04049 €/kWh, pričom za elektrinu odobratú zo siete domácnosti platia priemerne 0,15 €/kWh. Pre rok 2020 nie je výkupná cena pevne stanovená, ale bude to v podstate „trhová“ cena „silovej“ elektriny (podľa údajov OKTE a.s.). Tiež to však bude zrejme maximálne do 0,05 €/kWh.

    Napríklad, ak by sa polovica ročnej produkcie fotovoltaiky s výkonom 3 kWp – teda cca. 1 600 kWh – „predala“ do siete, dalo by sa teoreticky získať cca. 70 € ročne. Tie peniaze však domácnosti nedostanú automaticky, predchádza tomu pomerne zložitý administratívny proces a ďalšie povinnosti (už len toto by prinieslo vyššie náklady ako potenciálny výnos). Takže kvôli takej sume sa tým v praxi (žiaľ) neoplatí zaoberať.

    Je teda zbytočné uvažovať o tom, že by ste dostali niečo zaujímavé za elektrinu dodanú do siete. Dotácia je oveľa výhodnejšia. A tiež je potrebné sa zamerať na to, ako spotrebovať čo najviac elektriny vyprodukovanej fotovoltaikou na mieste – vo svojej domácnosti. S tým samozrejme vieme poradiť, aby sa fotovoltaika využívala čo najefektívnejšie.

    Podľa ZSE „si nemusíte kupovať vlastnú fyzickú batériu“, pretože „vo virtuálnej batérii si dočasne uložíte prebytočnú elektrinu a my vám ju vrátime v čase, keď ju budete potrebovať“ a „akonáhle bude vaša spotreba vyššia než výroba, využijete najprv energiu z virtuálnej batérie a až potom tú z distribučnej siete“. Fíha, výborné riešenie, veď načo vyhadzovať peniaze za vlastné batérie, keď sa dá využiť tá virtuálna. To znie ako ponuka, ktorú by bola škoda nevyužiť.

    Je to bezpochyby výborná marketingová návnada, ale zrozumiteľnejšie vysvetlenie podrobností na ich stránkach nenájdete. Má to totiž háčik, teda dva. Pozrime sa preto bližšie na hlavné obmedzenia tejto služby:

    • Ten prvý háčik je v tomto: „pri dodávke elektriny z virtuálnej batérie platíte len variabilné náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy a ušetríte tak náklady za dodávku elektriny.“ Na prvý pohľad nič hrozné, veď „platíte len … a ušetríte…“ Koľko však zaplatíte a koľko naozaj ušetríte? A tu je ten háčik.

      Najskôr je potrebné vysvetliť, že cena elektriny pre domácnosti sa skladá z dvoch základných kategórií zložiek: elektrina ako taká (cena „silovej“ elektriny) a cena za to, že vám túto elektrinu dodajú po distribučnej sieti (konkrétne variabilná zložka tarify za distribúciu, poplatky za prevádzkovanie systému, za systémové služby, za straty elektriny pri distribúcii, odvod do jadrového fondu). Tieto distribučné poplatky musí ZSE podľa zákona zákazníkovi naúčtovať za každú dodanú kWh elektriny. Pre presnosť, samozrejme okrem toho sú pevné mesačné poplatky za odberné miesto, ale pre tento prípad to nie je rozhodujúce, tých sa tiež zbaviť nedá.

      Pomer samotnej ceny elektriny a ceny distribúcie je pre domácnosti približne 1/3 : 2/3. Tretina za elektrinu, dve tretiny za distribúciu. Teda keď pri virtuálnej batérii ZSE dodáte 1 kWh do siete, môžete si „zobrať späť“ 1 kWh, pri ktorej nebudete platiť cenu silovej elektriny, avšak zaplatíte distribučné poplatky – teda za každý kWh „čerpaný spätne“ z virtuálnej batérie zaplatíte zhruba 2/3 bežnej ceny. Inak povedané, ak by ste chceli „byť na nule“, musíte dodať do siete zhruba 3 kWh, za ktoré si potom môžete zobrať späť 1 kWh.

      Príklad: fotovoltaika s výkonom 3 kWp za rok vyprodukuje cca. 3 300 kWh. Z toho polovicu spotrebujete priamo a druhá polovica pôjde akože tam a späť cez virtuálnu batériu. Pri tejto druhej polovici (1 650 kWh) ušetríte cenu silovej elektriny, čo je orientačne 0,055 € x 1650 kWh = 90 €. Pritom zaplatíte za službu 2 x 12 = 24 €. Ročne ušetrí virtuálna batéria v tomto prípade okolo 65 €.

      Je ľahké sa v tom stratiť, ani sa niet čo diviť. Toto treba ZSE uznať, dobre vymyslené, ťažko sa laikovi v tom orientovať a porozumieť tomu, pritom výborné marketingové lákadlo. A pritom ZSE táto služba nestojí v podstate nič (ak si odmyslíme nejaké tie drobné náklady na úpravu fakturácie). V praxi tá elektrina z vašej fotovoltaiky, ktorú dodáte do siete a akože si ju „uložíte“ vo virtuálnej batérii, sa nikde neukladá ani nestratí, doputuje k vašim najbližším susedom, ktorí ju spotrebujú a samozrejme aj za ňu zaplatia. A potom, keď si „čerpáte“ z virtuálnej batérie, ZSE vám síce cenu za silovú elektrinu odpočíta, ale už ju naúčtovala predtým susedom – to za tú elektrinu, ktorú ste si predtým akože „uložili“ vo virtuálnej batérii.

    • Ďalším háčikom je, že služba Virtuálna batéria je viazaná len na fotovoltaiku inštalovanú ZSE a ceny ZSE Fotovolt sú značne vysoké. Porovnateľné riešenie ponúkame aj o 1500 – 2000 € lacnejšie.

    • Jednoducho úspora „vďaka“ virtuálnej batérii je síce skôr symbolická, ale keď sa z akéhokoľvek dôvodu rozhodnete pre fotovoltaiku od ZSE, je to stále lepšie ako keby ste nespotrebovanú elektrinu dodávali do siete zadarmo. Ak sa však zohľadní, že na začiatku preplatíte fovotolaiku ZSE o tisícku – dve, úspory vďaka virtuálnej batérii sa v rámci celej životnosti fovovoltaiky nikdy nedostanú na takú úroveň, aby vykompenzovali tú vyššiu cenu.

    Nie. Teda vo väčšine prípadov, pokiaľ sa umiestnením panelov na strechu „podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby oproti účelu, na ktorý bola pôvodná stavba povolená a neohrozujú sa záujmy spoločnosti“. Pri umiestnení fotovoltaických panelov na strechu domu sa (v zásade) nič z toho nedeje.

    Ak chcete mať istotu, odporúčame prekonzultovať potrebu ohlásenia takejto „stavebnej úpravy“ so stavebným úradom (obecný/mestský úrad) alebo rovno to ohlásiť.