Fotovoltaické panely sú samozrejme základom – premieňajú slnečnú energiu na elektrickú energiu. Je to tá najviac viditeľná časť systému domácej produkcie elektriny.

V súčasnosti dominujú monokryštalické kremíkové panely a sú „štandardom“, účinnosť bežne cez 21-22 %.

Vo vývoji je okrem toho veľa ďalších rôznych technológií fotovoltaiky (napr. ospevovaný perovskit), ale zdá sa, že ešte nejaký čas potrvá, kým budú komerčne dostupné (a osvedčia sa).

• N-type typ kremíku má výhodu vo vyššej účinnosti panelov a dosiahnutiu dlhšej životnosti vďaka nižšej (prirodzenej a nevyhnutnej) degradácii článkov.
• TOPCon (Tunnel Oxide Passivated Contact) – je ďalším „vývojovým“ štádiom pasivácie kontaktnej vrstvy po PERC/PERT. Vďaka tomu sa účinnosť samotných článkov dostáva cez 25-26 %. Ďalej je výhodou nižšia degradácia v dôsledku slabšieho tzv. LID efektu (menej ako 0,5 %) a tiež nižší tepelný koeficient (cca 0,3 % / °C), teda vyšší skutočný výkon aj pri vyššej teplote panelov voči PERC/PERT článkom.
• HTJ (hetero junction technology) – „na papieri“ vyzerá táto novinka nádejne, o niečo málo prekonáva aj TOPCon, ale jej presadenie je otázne. Totiž zavedenie technológie HJT do výroby vyžaduje celkovú prestavbu výrobných liniek, zatiaľ čo v prípade TOPCon postačuje modifikácia súčasných výrobných procesov. A efekt HTJ sa nezdá byť (zatiaľ) tak výrazný aby „stálo za to“ zásadne meniť výrobné procesy.

• PERC (passivated emitter and rear contact) / PERT (passivated emitter rear totally diffused) – dnes už tiež štandard kvalitnejších panelov, dosahujú lepšiu účinnosť (o 1-2%, 20-30 W na panel).
• Half-cell (tiež half-cut) panely – spoznáte ich podľa „medzery“ v strede panelu a obdĺžnikovým (nie štvorcovým) článkom. Výhodou tejto technológie panelov je v zásade dosahovanie lepšej výkonnosti a účinnosti (znížením vnútorného odporu jednotlivých článkov, vyššej účinnosti pri nižšom slnečnom žiarení a lepšej odolnosti voči tieneniu a rozdielom vo výkone, keďže každá časť panelu funguje samostatne a nezávisle), aj životnosti (nižšia náchylnosť k mikroprasklinám, vyššia odolnosť voči tzv. hot-spotom).
• Bifacial (obojstranné) panely sa postupne začínajú objavovať čoraz viac. Výhodou je vyšší výkon za o len málo vyššiu cenu. Pri montáži na strechu sa však ich výhoda (účinná plocha aj zo zadnej strany panelu) až-tak nemôže prejaviť.
• P-type typ kremíku – výhodou je (stále) nižšia cena (menej náročná výroba) voči N-type, i keď tieto „nožnice“ sa začínajú postupne zatvárať, budú ešte nejaký čas prevažovať.

• Plnoformátové články v rámci panelov nahradili polené/delené (half-cell/half-cut) články.
• Polykryštalické panely bývali v čase svojho rozmachu pred pár rokmi lacnejšie ako monokryštalické. V súčasnosti sú však na výraznom ústupe a už len málo výrobcov ich vôbec ponúka.
• Amorfné tenkovrstvové panely – CiGs, Cd-Te a amorfné kremíkové panely – sa ako-tak vyskytovali snáď desaťročie dozadu, ich účinnosť bola totiž šeredne nízka (4 – 8%).

• Dva hlavné a zrejme najdôležitejšie parametre pri výbere panelov, avšak ich posudzovanie môže byť zradné.
• Výkon panelov – sám osebe by nemal byť tým hlavným kritériom pri výbere panelov – pretože panely nemajú rovnaké rozmery, a tým výkon panelu ako taký nie je ukazovateľom jeho účinnosti, kvality a pod. (jednoducho to, že má nejaký panel vyšší výkon ako iný neznamená že je nevyhnutne aj „lepší“, vyšší výkon sa dá dosiahnuť väčšou veľkosťou panelu). Výkon panelu je vhodné posudzovať v súvislosti s účinnosťou, kvalitou (životnosťou) a samozrejme cenou za jednotku výkonu.
• Kvalita a životnosť – to popravde ťažko zhodnotíte (aj my, keďže historické údaje na porovnanie nemôžu existovať), tu je potrebné sa (zrejme) spoľahnúť použité technológie (popísané vyššie), „veľkosť“ (tí najväčší výrobcovia sú najväčší z dobrých dôvodov) a „renomé“ výrobcu a na „zdravý“ rozum – tie najlacnejšie panely zrejme v kvalite a životnosti vynikať nebudú.

Odporúčame (alebo ako sa hovorí, vyskúšali sme za vás):